Tri cesty

Mám pre teba na prvý pohľad jednoduchú otázku...

1. Vydať sa na cestu, ktorú nikdy nedokončíš — stále kráčať, stále hľadať, nikdy neprísť do cieľa...

2. Alebo si jedného dňa povedať, že už stačilo, sadnúť si a rozpadnúť sa späť na prach, z ktorého si vzišiel...

Na prvý pohľad sú to dve možnosti...

Ale v Matrixe možno existuje aj tretia...

3. Možno sa zdá, že platí možnosť číslo 2, ale len preto, aby si po opotrebovaní tela, po únave alebo po dlhom blúdení mohol dostať reset — a teda v konečnom dôsledku, začneš niekde znova, lebo platí aj možnosť číslo 1...

Bez zacyklenosti systému by neexistovala nekonečná cesta...

Bez možnosti zastaviť sa by sme sa niektorí naveky trápili v slučke radosti a utrpenia...

Preto je to možno takto nakombinované...

A tak sa vraciame k Hamletovi:

Byť či nebyť — práve tu, práve teraz, za týchto okolností?

Ak si človek odpovie „áno“, našiel verziu reality, ktorá mu vyhovuje...

Ak si odpovie „nie“, musí ísť o dům dál a hľadať svoje šťastie inde...

A pre toho, ktorý chce uniknúť z Matrixu, poviem len jedno:

Pokúšaš sa o niečo také, ako keby vlnka mora chcela prestať byť súčasťou oceánu...

Ale ak ti to dáva zmysel, skúšaj...