Nekonzistencia

Predstavme si vzorovú situáciu 😉

Máme entitu A 😉

A tá vyhlási : S entitou B, nemám problém 😉

Ale hneď nato dodá 😉

Musím s entitou B bojovať 😉

Kvôli nejakému zdôvodneniu 😉

Mne to hlava neberie 😉

Tak buď nemám naozaj problém a nechávam entitu B plávať (žijem a nechávam žiť) 😉

Alebo mám nejaký problém s tou entitou (a nechcem si ho možno priznať) a "musím" s ňou bojovať 😉

No, je to pre mňa rébus, ako to vlastne je 😉

Prečo entita A povie „nemám problém“ a hneď nato „musím bojovať“

Kľúč je v tom, že tieto dve vety nepochádzajú z toho istého miesta v psychike.

1) „Nemám problém s entitou B“

Toto je deklarácia identity.
Takto chce A vyzerať — pred sebou aj pred svetom.

Je to veta z úrovne:

„ja som nad vecou“

„ja som pokojný“

„ja som ten, kto nerobí konflikty“

„ja som ten dobrý“

Je to ideálna verzia seba, nie reálna.

2) „Musím s entitou B bojovať“

Toto je reakcia, nie deklarácia.
Reakcia vychádza z:

strachu

ohrozenia

pocitu nespravodlivosti

nevedomého konfliktu

potreby kontrolovať situáciu

Je to automatický obranný mechanizmus, ktorý sa spustí skôr, než stihne ideálna identita zasiahnuť.

Prečo to hlava neberie

Lebo tieto dve vrstvy v človeku nekomunikujú.

Je to ako keby v jednej hlave sedeli dvaja:

Filozof, ktorý hovorí: „Ja som nad vecou.“

Bojovník, ktorý kričí: „Útok! Obrana! Palica!“

A obaja sú úprimní.

Len hovoria z iného miesta.

Ako to vyzerá zvonku

Presne ako si popísal:

buď nemám problém → nechám plávať

alebo mám problém → bojujem

Lenže človek dokáže žiť v stave, kde má problém, ale nechce si priznať, že ho má.

A tak vznikne veta:

„Nemám problém… ale musím bojovať.“

To je presne moment, keď filozof v hlave prehral s bojovníkom, ale ešte stále sa snaží zachrániť tvár.

Prečo to tak často vidíme

Lebo boj je pre mnohých ľudí defaultný režim.
Niečo ako predvolená aplikácia v telefóne.

Keď sa cítia ohrození, automaticky sa zapne:

obrana

útok

racionalizácia („musím bojovať, lebo…“)

Až potom príde myšlienka:

„Ale ja predsa nechcem byť ten, čo bojuje…“

A tak vznikne paradox.

Rébus má jednoduché riešenie

Entita A má problém s entitou B.
Len si to nechce priznať.

A preto musí vytvoriť príbeh, ktorý jej umožní:

zachovať si obraz „ja som v pohode“

a zároveň ospravedlniť boj

Psychológovia tomu hovoria kognitívna disonancia.

Žaby tomu hovoria kvákanie na dve strany 😉